26. 2. 2016

Project: Life is a change

Ahoj


Ak si pamätáte tak pred istým časom som mávala na blogu články s názvom Project: Life is a change. V mojom živote sa odvtedy strašne veľa udialo. Zmenila som prácu, účes, kúpila si konečne okuliare a tak trochu som „dospela“. Dobre kecám stále som pojašená a praštená :D Ale tak moje okolie si na to už zvyklo :D A keď to nevadí môjmu chlapovi tak je potom všetko „naporádku“ :D No ale iné som chcela J Cca pred rokom môj priateľ zháňal v meste garáž. No a tu nastal problém. 


Všetky garáže boli dosť drahé tak začal zháňať chatu alebo záhradný domček v blízkosti mesta. Po pár mesiacoch sa mu to konečne podarilo ale to som bola zúfala už aj ja lebo som o ničom inom nepočúvala. No moja drahá polovička mi nepovedala že pozeral už aj cenu domov. 
Pôvodne sme boli dohodnutý že pôjdeme bývať pól na pól čiže 20km od Topoľčian a 20km od mojej dediny aby to bolo spravodlivé. Mali sme ale problém zohnať nejaké normálne domy v dobrom stave a ja som sa tak trochu do TO zamilovala. Čím som bola viac a viac v tom meste tak mi jednoducho viac prirástlo k srdcu a keď som drahému oznámila že ostaneme tam tak bol nadšení. Viem ako to mesto miluje, veď tam býva od malička. No a tu nastal ďalší problém. Začať pozerať staršie domy, byty alebo ako ďalšia alternatíva bol dom na kľúč. S toho som ale ja osobne moc nadšená nebola pretože dokým ma nepreložia s práce do TO musím denne dochádzať 20km a absolútne by som nemala čas a ani náladu ešte robiť okolo domu. A keďže máme chatu tak vyhrala voľba bytu. 
Počas roku však nastali isté komplikácie a nastalo ťažšie obdobie kde sme museli jeden pri druhom stáť. Bola to tzv. skúška nášho vzťahu. Neraz sme mali také obdobie „predrozchodové“. No všetko sme spolu zvládli a po roku a 4 mesiacoch ma priateľ požiadal o ruku. Odpoveď bola samozrejme áno. No stále sme boli spolu málo. Trávili sme spoločné víkendy buď u nich alebo u nás, snažili sme sa byť spolu aj v týždni len obaja pracujeme a dochádzať 40km nie je žiadna sláva.  Začiatkom tohto roku sme opäť začali riešiť bývanie a všetko čo sa okolo toho týka. A ani neviem ako ale začiatkom februára sme našli ten „náš“ ideálny byt. Stále som ale o tom moc nehovorila lebo som sa bála že nič s toho nebude. No pár dní pred našim druhým výročím sme ten byt kúpili. Je na ňom ešte veľa práce lebo okrem kúpeli je všetko v pôvodnom stave no to mi viac vyhovuje. Aspoň budeme mať všetko podľa seba. Začala som kupovať už výbavu a doplnky. Zo začiatku som mala taký zvláštni pocit že budem 40km od rodiny a čo robota a všetko okolo. No v práci mi moja vedúca vyšla v ústrety a aj moje okolie ma podporuje. Začala som pomali už baliť veci a aj ich triediť len je toho strašne veľa :D Dnes som písala priateľovi či ma miluje aj keď mám plné 3 mechy oblečenia a samozrejme to ešte nie je finálne číslo :D Chvála bohu miluje ma aj tak no všetci mi hovoria že som ako malý škrečok :D Ale mne to nevadí človek nikdy nemôže vedieť kedy sa mu čo zíde alebo sa vráti do módy :D Priateľ mi sľúbil že mi vytvorí môj vlastní kútik kde sa budem môcť maľovať, písať a tvoriť články alebo si len tak vyložiť nohy pri káve a čítať si J Takže si zháňam veci do môjho kútiku a pár pekných vecí som si pozerala už aj v KIK čo sa týka priestoru na kozmetiku takže sa môžete tešiť aj na článok ako skladujem kozmetiku a podobne. Nezabudnite sledovať aj môj IG kam vám budem dávať fotky J

Majte sa krásne a užite si víkend J

Sonnetor

Ahoj Už dávnejšie som si u nás v Topoľčanoch kúpila v jednom obchodíku zelenú kávu od Sonnetoru, samozrejme to by som nebola ja keb...